Matej Kýška

–––

Raz.
Otvoril som dvere.
S bázňou, akou sa otvára trinásta komnata.
Skutočnosť zaskočila tušené.
Vstúpil som na rozkvitnutú lúku?
Ateliér pani Ivett.
Má zvláštnu vôňu.
Dýcha zemitosťou a farbami.
A VZNEŠENOSŤOU.
Duša sa premieta do hmoty.

V pamäti sa mi vynárajú slová českej poetky 
Markéty Procházkovej:
„Buďme tišší, abychom více slyšeli 
– a možná zaslechnem i Pramen...“
Zrazu som nad vlhkou hlinou počul známe biblické
„BUĎ!“
Slovo túžby, možností a naplnenia.
Akoby tu znelo slovo Boha.
Slovo VEČNÉHO, ktorý prebúdza k životu.
Som svedkom inkarnácie?
Áno.
Tejto zemi je treba dať hlbiny Ticha a ticho Hlbín, 
aby tým nabrala nové nadšenie pre život.